Študentka Patrícia Hatiarová sa zúčastnila projektu v Las Palmas.
Študentka Daniela Ivanová za zúčastnila projektu v Centre dobrovoľníctva.
Som študentkou vysokej školy, kde študujem konkrétne odbor Sociálna práca a od 5. do 16. júla som bola účastníčkou service learningového summer programu. Dôvodov prečo som si tento program vybrala bolo hneď niekoľko, chcela som sa hlavne naučiť niečo nové z oblasti manažovania a projektovania dobrovoľníckeho programu, zdokonaliť sa v cudzom jazyku a samozrejme aj spestriť si svoje leto. Dnes už môžem jasne povedať, že všetko z toho sa mi aj podarilo naplniť. Pracovala som na tvorbe nového dobrovoľníckeho programu v tíme plnom temperamentných španielok, kde sme sa spoločne zamýšľali nad tým, ako tento program vhodne nastaviť tak, aby vyhovoval potrebám nielen cieľovej skupiny, ale aj samotným dobrovoľníkom a dobrovoľníčkam, ktorí budú jeho neodmysliteľnou súčasťou. Bola som tak pri zrode niečoho výnimočného, čo bolo výsledkom našej spoločnej multikultúrnej kooperácie. Aj keď to bolo spočiatku náročné prebúdzať sa v jednej miestnosti so štvoricou úplne neznámych dievčat, z iného kúta Európy, s inými návykmi a kultúrou, nehovoriac o jazykovej bariére. Napriek tomu sme si na seba zvykli veľmi rýchle a stali sme sa priateľkami. Je to zvláštne, ale mám pocit, že sa medzi nami vytvorilo puto a aj keď si dievčatá niekedy povedali niečo v španielčine ja som im rozumela a platilo to aj opačne. Bolo to asi tým, že sme boli rovnako naladené s podobnými záujmami, záľubami a hodnotami. Okrem práce na projekte sme tak spolu zažili veľa neopakovateľných zážitkov. Táto skúsenosť mi tak priniesla tiež aj nové poznanie v oblasti multikultúrneho porozumenia a v neposlednom rade skvelé nové priateľky, s ktorými som do dnes v kontakte a už teraz sa teším, ako ich navštívim a poviem im ako napreduje náš spoločný dobrovoľnícky program, ktorý sme spolu vytvárali.
Študentka Luci Ročníková píše o svojich skúsenostiach v rámci projektu v Bilbau.
Napriek počiatočnej skepsi, či sú dva týždne dostatočný čas na uskutočnennie dobrovoľníckeho projektu som sa začiatkom júla rozhodla odcestovať do Bilbaa na severe Španielska. Téma migrácie a utečenctva ako javov, ktoré sú v spoločenskom a politickom kontexte vytvárajú morálnu paniku a strach o vlastnú identitu, bola predmetom môjho teoretického bádania v bakalárskej práci. Skúsenosť, ktorú som nadobudla počas tejto praktickej stáže ma priblížila o kúsok k tomu, ako podchytiť tieto témy a vytvoriť spoločenský diškurz, ktorý bude obsahovať obe strany mince.
V mimovládnej organizácii Ellacuria, jezuitskom hnutí zameranom na pomoc migrantom som učila španielčinu. V mojej skupine bolo 8 študentov v mojom veku - väčšina pochádzala z Maroka. Títo mladí, ktorí mohli byť v inom kontexte mojimi spolužiakmi, susedmi alebo priateľmi opustili rodinu a vydali sa nebezpečnú cestu do Európy - často na nestabilných gumených loďkách alebo pod podvozkom kamiónov. Rozhodne nie skúsenosť, ktorú by som počula od 23 ročného európana. Španielčinu som učila každý deň a štyri hodiny denne boli skutočne intenzívnym časom počas ktorého som sa dozvedala mnohé detaily zo života na ceste. Motivácie, rodinné vzťahy, tradície, vízie do budúcnosti. Témy, ktoré sa týkali aj mňa a mojich kolegov. Témy, ktoré nás zblížili a rozostreli bariéru medzi „ja potrebujem pomoc“ a „ty pomáhaš“. Ale vytvorili plodný dialóg v ktorom sme sa vedeli pozerať na možnosti, ktoré sa nám naskytujú.
Okrem vyučovania sme spolu s kolegami zorganizovali workshop o sexuálnom násilí a jeho prevencii. Šlo o trojdňovú aktivitu počas ktorej sme si vypočuli prednášky výskumníčky v tejto oblasti. V rámci kultúrneho programu sme navštívili múzeá moderného umenia a kultúrne pamiatky v okolí Bilbaa. Aspektom, ktorý si na tejto skúsenosti vážim, je forma akou bol program postavený. Napriek prvotným obavám o „kolonizátorskom prístupe“ ktorému sa v kontexte takýchto projektov nedá vyhnúť, sme mali aj my ako dobrovoľníci spoznať viac pozadie z ktorého mnoho ľudí prichádza do Európy. Jeden podvečer sme strávili v mešite s Imánom, jeho rodinou a ďalšími veriacimi s ktorým sme hodiny intenzívne debatovali o problematike ktorá sa spája s migráciou z moslimských krajín. Posledné dni sme navštevovali našich študentov v centrách v ktorých boli dočasne ubytovaní a na uliciach ktoré sa stali ich prechodnými domovmi.
Táto skúsenosť ma okrem pedagogických a organizačných schopností naučila lepšie interpretovať pojmy spájané s migráciou. Napriek tomu, že v Európe je migrácia ľudí z globálneho juhu rámcovaná ako „utečenecká kríza“ táto skúsenosť mi potvrdila, že ide skôr o politickú krízu a nevôľu systému skutočne načúvať dôvodom rozhodnutia opustiť svoju krajinu a začať nový život v Európe. Ľudia so snami o cestovaní, štúdiu, dôstojnom spôsobe života a bezpečí hovoria s odhodlaním a vôľou opustiť svoju komfortnú zónu by nemali vnímaní ako nebezpeční. Prekoncepcie, ktoré sa spoločensky spájajú utečenectvom sa rozplývajú v momente keď sa svet ideí pretne so svetom ktorý hovorí, koná a miluje.
Ďakujem sa skúsenosť!
