Projekt realzovali študenty Bc. Alexandra Matiszová, Bc. Anna Hrnčiariková, Bc. Silvia Danišová v rámci predmetu Paliatívna a hospicová starostlivosť pod vedením tútoriek PhDr. Kataríny Kurčíkovej, PhD. a Mgr. Anny Kniezovej v novembri 2019 v Kultúrno-komunitnom priestore Hory Doly, Liptovský Mikuláš.

Potreba otvoriť aj tie ťažšie, menej rozoberané a mnohokrát tabuizované témy, nás,  študentky sociálnej práce, v rámci nášho predmetu Paliatívna a hospicová starostlivosť doviedla k usporiadaniu podujatia s názvom O smrti a ....Podujatie bolo určené pre širokú verejnosť. Realizovali sme ho jednorázovo, konkrétne 30.11.2019 v Kultúrno-komunitnom priestore Hory Doly v Liptovskom Mikuláši od 15:00 – 18:00.

Pozvanie na naše podujatie prijali viacerí odborníci, z rôznych oblastí dotýkajúcich sa nejakým spôsobom smrti, umierania a hospicovej starostlivosti.

Ako prvá sa na podujatí predstavila pani MUDr. Zuzana Otrubová, ktorá sa podujatia nezúčastnila sama, ale prišla aj spolu so svojou kolegyňou, sestričkou. Obe pracujú v hospici, v Dome Božieho milosrdenstva n.o. v Banskej Bystrici. A spolu nám poskytli pohľad na paliatívnu a hospicovú starostlivosť z odborného medicínskeho a ošetrovateľského pohľadu. Po ich prezentácii bola zaujímavá diskusia s divákmi.

Ďalej  mal zaujímavú prezentáciu pán Mgr. Vladimír Ferenčík, ev. a. v. farár, Cirkevný zbor ECAV na Slovensku Liptovský Mikuláš. Pán farár sa s nami podelil s  informáciami o tom, aký pohľad má kresťan na umieranie a smrť, vzkriesenie a na ďalšie eschatologické udalosti.

Treťou v poradí, ktorá sa podujatia zúčastnila bola Monika Suchanská, absolventka Sokratovho inštitútu, spoluzakladateľka Záhrady spomienok, prvého prírodného cintorínu na Slovensku. Záhrada spomienok vznikla vo vyhradenej časti zvolenského cintorína a  ide v nej najmä o prepájanie úcty k prírode s úctou k ľuďom.

Na záver  sa predstavili Janka a Miška z občianskeho združenia Kolobeh života, ktoré síce neboli odborníčky, ale spája ich spoločné, strata blízkeho človeka. Jedna síce prišla o svoju životnú lásku tragicky a sama sa po strate cítila, že nežije a hovorila o tom, aké to bolo naučiť sa znovu nájsť zmysel. Druhá dáma si zažila aj paliatívnu starostlivosť, keď sprevádzala a starala sa o svojho milovaného manžela do posledných chvíľ.

 

Prečo sme to všetko robili? Ako som uviedla už na začiatku videli sme potrebu otvoriť aj ťažšie tabuizované témy, o ktorých nie každý chce hovoriť, aj keď je to prirodzená súčasť života každého z nás, preto sme chceli, aby to nebolo dostupné len určitej skupine ľudí, ale širokej verejnosti.

Podujatia sa zúčastnilo cca 25 divákov, na ktorých bolo vidieť, že ich daná téma zaujíma. Po každej prednáške bola možnosť diskutovať, čoho sa vôbec neštítili a s účinkujúcimi diskutovali, keď ich niečo zaujalo.

Čo sme sa naučili:

  • tímovo pracovať,
  • rozšírenie si organizačných schopností,
  • rozšírenie odborných poznatkov a obzorov v oblasti paliatívnej a hospicovej starostlivosti,