Práca s komunitou v CDR – preventívne a intervenčné aktivity

 

 

PLÁN SL  AKTIVITY: Na základe zistených potrieb som sa dopracovala k plánu projektu, ktorý dokázal prepojiť jednotlivé požiadavky ako od zamestnancov, tak aj od detí.

Mojim cieľom bolo pripraviť tematické aktivity, pracovať na komunitných skupinových sedeniach, rozvoj prosociálneho správania detí prostredníctvom intervenčných a preventívnych aktivít na rozvoj empatie, motivácie a komunikácie.

PRIEBEH SL AKTIVITY: V CDR sme sa venovali skupinovým aktivitám, ktoré som si pripravila na základe absolvovaného vzdelávania programu Mirabilis. Tento integratívny program je zameraný na korektúru problémového správania detí prostredníctvom rôznorodých aktivít, využívajúcich špeciálno-pedagogické a psychologické zásady a prístupy. Skupinové aktivity som volila najmä na základe predošlého zmapovania potrieb a individuálneho vnímania atmosféry v CDR od každého dieťaťa. Mojim cieľom bolo vybrať najmä také aktivity, ktoré podporujú vzájomnú komunikáciu, toleranciu a rozvíjanie empatie.

Hlavnou aktivitou bola Cesta na opustený ostrov, v ktorej bolo potrebné aby deti v jednotlivých vopred rozdelených skupinách kooperovali, vzájomne sa počúvali a rešpektovali, aby mohli „prežiť“. V závere sme si dali spätnú väzbu k aktivite a vzájomne zdieľali pocity, ktoré sme počas hry prežívali, čo nám robilo najväčší problém, a v čom sa nám naopak darilo. Na ďalšom stretnutí sme pokračovali v skupinových aktivitách programu Mirabilis, kde sme stretnutie rozdelili do troch častí.

Úvodná aktivita, slúžiaca k relaxácii a psychického ladenia na skupinu bola SEMAFOR, v ktorej si deti volili červenú (STOP), oranžovú (MOŽNO) alebo zelenú (IDEŠ), ako odpovede na rôzne otázky, ako by sa v danej situácii zachovali. Hlavná aktivita mala za cieľ sprostredkovať novú skúsenosť, zameranú na korekciu a elimináciu nežiadúceho správania. Záverečná aktivita mala upevniť zážitok zo stretnutia a vytvoriť priestor na reflektovanie prínosu stretnutia. Aktivita mala názov „Ako by si sa cítil, keby...“, v ktorej sme opisovali naše emócie, zamýšľali sa nad emóciami ostatných a veľa sme diskutovali o tom, čo nám je príjemné, a čo naopak nie. Strávili sme spoločne príjemný čas a deti boli vďačné za spestrenie ich stereotypného denného režimu.

Na  nasledujúcej návšteve CDR sme ďalej pokračovali v rozbehnutých skupinových aktivitách. Tento krát som si pre deti pripravila aktivity, s ktorými som sa zoznámila na vzdelávaní Kariérového poradenstva. Mojim cieľom bolo, aby sa klienti CDR dokázali pozitívne nastaviť na svoju budúcnosť, smerovanie, sny a túžby. Zamerali sme sa na hodnoty, silné stránky každého klienta a ako ich „pretaviť“ do reálneho prostredia. Stretnutie sme začali diskusiou o tom, prečo je pre každého z nás dôležité vzdelávanie a napredovanie v živote, ako získavame nové vedomosti a zručnosti, ako sa stávame užitočnými pre naše okolie a vieme na sebe pracovať. Diskutovali sme o rôznych postojoch a názoroch, o tom, čo má vplyv na formovanie osobnosti, nielen profesijnej, ale aj sociálnej. Aktivity som vyberala a zohľadňovala so zreteľom na vekovú a intelektuálnu úroveň klientov. Prvá aktivita bola kresliaca aktivita 9 životov, v ktorej si klient papier rozdelí na deväť rovnakých okienok a do každého z nich kreslí svoj vysnívaný život v budúcnosti, ako v ňom vidí seba, čo v ňom robí, s kým sa v ňom nachádza, na akom mieste je,... Deti mohli kresliť čokoľvek čo im napadlo a nechať sa unášať fantáziou, zapájať kreativitu. Dôležitou súčasťou aktivity bolo, že počas kreslenia nemuseli rozmýšľať nad pravidlami a podmienkami reálneho života, ani cítiť sa obmedzene z finančného, časového, či priestorového hľadiska. Jednoducho len kresliť. Na konci sme si aktivitu vyhodnotili. Tie deti, ktoré mali záujem sa podeliť o to, čo nakreslili, nám odprezentovali svoje vysnené životy. Spoločne sme hľadali silné stránky, ktoré v týchto životoch majú, a hodnoty, ktoré by im prinášali v budúcnosti radosť a spokojnosť. Takýmto spôsobom si každé dieťa zvolilo jeden vysnívaný život, v ktorom vykonávajú profesiu podľa predstáv a spoločne sme sa zamýšľali nad tým, čo by pre svoj sen museli urobiť, aby sa mohol stať realitou. Hľadali sme zdroje, cesty a možnosti každého z nich. Druhá aktivita nadviazala na prvú, aby umocnila zážitok sebapoznania a sebamotivácie. Každé dieťa si vytvorilo motto, ktoré ho charakterizuje, a ktoré si chce zapamätať, keď bude strácať nádej a odhodlanie za svojou cestou. Každý z nás svoje motto napísal na veľký papier a spoločne sme ho pripevnili na stenu v spoločenskej miestnosti CDR. Na základe predchádzajúceho spoločne stráveného času sa už medzi mnou a deťmi vytvoril kontakt, v ktorom vnímali otvorený a bezpečný priestor na zdieľanie svojich myšlienok.

Na záverečné stretnutie som si pre deti pripravila relaxačnú aktivitu Jeden deň v budúcnosti. Ako vždy sme si sadli do kruhu a naše stretnutie začali zdieľaním toho, aký sme mali deň, v akom naladení sme sa zišli. Deti som oboznámila s tým, že prejdeme na aktivitu, ktorá bude oddychovou formou. Vyzvala som ich, aby sa pohodlne usadili a do pozadia som zapla meditačnú hudbu na navodenie uvoľňujúcej atmosféry. Počas aktivity mali deti zatvorené oči a na základe formuliek, ktoré som im čítala, sme postupne prechádzali snovou imagináciou ich budúceho života. Tento proces prebiehal krok po kroku, od rána až po večer, pri čom si predstavovali kde sa zobudili, v akej krajine žijú, aké je vonku počasie, čo idú robiť, čo jedia na raňajky, kto je s nimi prítomný, apod. Po skončení aktivity sme v kruhu zdieľali naše vysnívané životy, pričom mojim hlavným zámerom bolo, aby stretnutie bolo vedené v pozitívnom nastavení každého z nich. Diskutovali sme o tom, ako prekonávať prekážky brániace k naplneniu spokojnosti a ako sa vysporiadať s nečakanými udalosťami. Na koniec som im ponúkla možnosť individuálnych rozhovor či už so mnou, alebo so psychológmi z CDR, ak sa vyskytlo niečo, o čom by sa chceli ďalej rozprávať.

Spätnú väzbu som získavala nielen od vychovávateľov, ale aj od detí. Mojim ďalším plánom je navštíviť CDR s časovým odstupom, aby som zistila, či aj naďalej pokračuje v skupinových komunitných aktivitách, kde zdieľajú svoje zážitky z dňa a učia sa spoločnej otvorenej komunikácii.

Zuzana Valachová