„To, čo si strážiš pre seba, obyčajne stratíš. To, čo rozdáš, Ti zostane navždy.“

Úvodná myšlienka vystihuje celú aktivitu od zrodu myšlienky až po hodnotenie jej realizácie. Pod vedením tútoriek PaedDr. Lenky Rovňanovej, PhD., a Mgr. Lívie Nemcovej, PhD., sa rozhodla skupina študentiek pedagogiky z Pedagogickej fakulty UMB v zložení Želmíra Domesová, Martina Federicsová, Anna Holišová, Michaela Kapustová a Júlia Kubandová zrealizovať svoju service learningovú aktivitu v zariadení krízového bývania známeho pod názvom Dom sv. Vincenta v Banskej Bystrici na Kollárovej ulici. Vychádzali pri tom zo skúseností svojich tútoriek, ktoré uvedené zariadenie pravidelne v rámci svojej dobrovoľníckej činnosti navštevujú. Najprv zistili, že Dom bol zriadený Slovenským misijným hnutím v roku 1993 ako prvý svojho typu na Slovensku a slúži ženám – odchovankyniam detských domovov a osobitných internátnych škôl. Situáciu týchto dievčat komplikuje práve dovŕšenie plnoletosti. Ako dospelé musia opustiť detské domovy a ocitajú sa bez rodinného zázemia, ubytovania, práce, potrebného finančného zabezpečenia či spoločenských istôt vreálnom svete. Dom im poskytuje pocit bezpečia, strechu nad hlavou, záujmovú činnosť a možnosť nájsť správnu cestu a postaviť sa na „vlastné nohy“.

Poznanie situácie dievčat, ktoré sme nazvali „Vincentky“, nás viedlo k rozhodnutiu pripraviť pre nich niečo veselé, pri čom zabudnú na svoju zložitú situáciu a trocha sa spoločne zabavia. Zábava mala byť zároveň cestou k získaniu odmeny v podobe vecí, ktoré najviac potrebujú a z ktorých sa vždy potešia (potraviny, drogistický tovar a oblečenie). Ďalším cieľom bolo získať od sponzorov spomínané dary.

Po dôslednej príprave, pravidelne konzultovanej s tútorkami, prišiel deň D, keď sme sa s Vincentkami stretli priamo v Dome – 17. marca 2015 od 16.00 a strávili spoločne veselé tri hodinky. Pripravili sme pre dievčatá súťaže do dvoch družstiev: od zoznamovacej aktivity cez prenos elektriny, loptičkový prenos nohami, hádanie osobností, lentilkovo-slamkové preteky až po záverečný horalkový súboj. Dievčatá sa rýchlo osmelili a od začiatku skvele spolupracovali. Veľkou motiváciou boli obrovské darčekové koše a malé občerstvenie, ktoré sme pre nich pripravili. Počas všetkých súťaží sa občerstvovali a pozorne očami analyzovali obsahy obidvoch košov. Naplnili sme ich darmi z vlastných zdrojov a od sponzorov, ktorých sa nám v prípravnej fáze podarilo získať. Atmosféra bola výborná. Na záver sme zaradili reflexívnu teplomerovú aktivitu, ktorá bola pre nás všetkých cennou spätnou väzbou ozmysluplnosti nášho snaženia. Nakoniec sme si urobili spoločnú fotografiu, rýchlu burzu oblečenia a rozlúčili sa s dievčatami s tým, že sa snáď ešte v budúcnosti pri podobnej príležitosti stretneme.

Odchádzali sme spokojné s úžasným pocitom osobného naplnenia a dojatia z radosti a spontánnosti dievčat. Videli sme, že aj Vincentky sú vďačné za skvele naplnený čas a za dary, ktoré si vlastnou aktivitou vysúťažili. Bol to veľmi príjemný a zábavný čas, zktorého sme si odniesli dôležité poznanie o tom, aké sme my, na rozdiel od nich, bohaté a ako málo si to uvedomujeme a vážime. Spoznali sme milé dámy, ktoré dokážu búrať predsudky a stereotypné vnímanie inakosti. Veľa sme sa spoločne naučili aj ako pracovná skupina. Ďakujeme lektorskému tímu SL za príležitosť, ktorú nám vo výučbe service learningu poskytol. 

Nakoniec prikladáme link na videovizitku z nášho podujatia a niekoľko fotografií. Za hrubú pravopisnú chybu v spojení „víťazný tím“ vo videu sa ospravedlňujeme.